Matúš Krčmárik

Bývalý novinár

Portrét Matúša Krčmárika

Dlhoročný novinár, autor a občiansky aktivista. Žijem v Petržalke a som pripravený prispieť k jej rozvoju. Demokracia sa buduje odspodu, potrebuje aktívnych ľudí. Len spoločne vybudujeme lepšiu Petržalku, Bratislavu a Slovensko. Má to zmysel.

Môj príbeh

Roky som ako novinár opisoval politické udalosti, vyvracal hoaxy a komentoval dianie. Demokracia chátra, keď ju berieme ako samozrejmosť. V roku 2023 sa Robert Fico vrátil k moci, opisovať dianie už nestačí. Treba konať.

Slovensko je príliš vzácne na to, aby sme ho prenechali autoritárom. Nemôžeme rezignovať a dúfať, že problémy za nás vyrieši niekto iný. Sloboda získaná v roku 1989 prežije len vtedy, ak si ju budeme hýčkať.

Slovensko, v ktorom sa dobre žije, musíme vybudovať odspodu. Začíname v našom vlastnom susedstve, vybudovaním takej Petržalky, v akej sa nám bude dobre žiť.

Toto je misia, ktorá pred nami stojí a ku ktorej som sa prihlásil.

Moja vízia

Petržalka je najväčšou komunitou v strednej Európe, a nie len sústavou panelákov, trávnikov a ciest medzi nimi. Žije nás tu viac ako stotisíc. Nie je dôvod, aby niekto ostával zabudnutý.

Petržalka potrebuje priestory, kde sa môžeme stretávať, aby nebola len nocľahárňou, z ktorej ľudia ráno utekajú a dni trávia inde.

Zaslúžime si kvalitný a pekný verejný priestor, nielen plátanie dier. Zaslúžime si kultúrne podujatia, komunitné akcie, podporu športu, viac zelene, ulice bezpečné pre všetkých, kvalitné školy či služby občanom. Nemôžeme si dovoliť strácať čas nekonečnými spormi, potrebujeme víziu.

Zaslúžime si Petržalku, v ktorej sa dobre žije. To je náš cieľ. Žijeme tu spolu, sme v tom spolu a spolu to aj dokážeme.

Novinár

Dvadsať rokov profesionálnej kariéry som venoval žurnalistike. Väčšinu z toho času som sa venoval dianiu vo svete, písal som pre Denník SME. Videl som moderný Taiwan, sedel som s bývalým detským vojakom Islamského štátu, v nemocniciach Južného Sudánu, s tuarégskymi utečencami v Mali, v Havane s kubánskymi punkáčmi alebo s Ibrahimom Maigom u jeho mamy v Bamaku.

Robil som rozhovory s Emmanuelom Macronom, Georgeom Sorosom, Francisom Fukuyamom, či s Ľubošom Kosíkom, ktorý v roku 1996 unášal prezidentovho syna. Počas arabskej jari som bol na káhirskom Tahríre, v čase brexitu na hranici s Írskom, počas utečeneckej vlny v táboroch v Grécku.

Prierez mojou kariérou nájdete v týchto storkách.

Titulka knihy Potlesk pre nikoho

Potlesk pre nikoho

V septembri mi vychádza debutový román. O čom bude?

„Čo ostane z politika, keď si zloží svoju masku? A ktorá tvár je tá skutočná? A ktorej z nich vlastne tlieskame?“

Keď vybuchne auto s politikom Marekom Dullom, jeho smrť najprv vzbudí veľkú pozornosť, no veľmi skoro sa na ňu zabudne. Rovnako ako na neho. Zabudnúť sa snaží aj jeho syn Andrej, ktorý sa s otcom už viac ako desať rokov pred smrťou nestýkal, no záhadný podnikateľ Huth ho nakoniec presvedčí, aby sa pokúsil napísať skutočný príbeh svojho otca.

Vo svedectvách blízkych ľudí svojho otca spoznáva muža, ktorý chcel zachrániť všetko, no na svojho syna si po smrti jeho matky čas nenašiel. Andrej zisťuje mnohé veci o sebe a možno aj to, kto je za smrťou jeho otca.

Román písaný vo forme reportáže opisuje Slovensko, aké by mohlo byť, ak by v kľúčových chvíľach politici urobili správne rozhodnutia. Ani jemu sa však nevyhýbajú politické intrigy, fašisti, zbabelci v politike, osobné sklamania, nespracované traumy a starí rodičia, ktorí tu ostali na všetko sami.